Čo je to Katarínka?

Autor: katarinka | 10.4.2013 o 21:00 | Karma článku: 10,81 | Prečítané:  745x

Keď niekomu hovorím po prvý raz o Katarínke, môj úvod vyzerá asi takto: „Katarínka, to je záchrana ruín Kláštora sv. Kataríny. Ide o dobrovoľnícku činnosť, do ktorej sú zapojení hlavne mladí ľudia.”

V drvivej väčšine prípadov, vďakabohu, chcú ľudia vedieť viac. No a tu situácia začne byť pre mňa ľahšia aj ťažšia. Ľahšia, lebo sa nemusím držať nejakých naučených neutrálnych fráz, ale môžem byť úprimnejšia a otvorenejšia. Nuž, a ťažšia preto, lebo nie je veru jednoduché opísať Katarínku, všetky zážitky, ľudí, milosti, ktoré som tam zažila. Vždy, keď začnem, v duchu si hovorím ako Samved Mukro v Pánovi prsteňov: „Ale to len táram. Vôbec som to nepotrafil,” keď opisoval krásu Galadriel - Panej Lórienu. Slová mi akoby prídu málo, nedokážem nimi vypovedať celú hĺbku, Katarínku treba skúsiť a zažiť „na vlastnej koži”. Napriek tomu verím, že vám ju moje rozprávanie pomôže trochu bližšie spoznať, pochopiť.

Môj katarínkovský príbeh sa začal odvíjať, keď som bola dvanásťročné dievča. Písal sa rok 2007 a môj brat so sestrou sa práve vrátili zo štvrtej družiny. Nepamätám sa, že by prišli nejakí vyslovene naradovaní a  nemohli spávať od nadšenia. Nie, to nie. Jednoducho sa im tam páčilo. A rovnakým jednoduchým spôsobom som si uvedomila, že Katarínka je miesto, kde budem šťastná. Prečo? Najprv som sa tešila na to miesto ako také, na spôsob života. Celá Katarínka niesla prísľub dobrodružstva, čo ma veľmi priťahovalo.

Neskôr, keď sa kamarátstva v škole rozpadli a prestala som sa tam cítiť dobre, do toho sa ešte priplietli problémy so športom, ktorému som sa aktívne venovala, Katarínka predstavovala záchranu. Verila som, že stretnem ľudí, ktorí ma budú chápať, vážiť si, prijímať a zároveň budem užitočná, moja práca bude mať zmysel. Možno si teraz myslíte, že nie je dobré, keď sa človek na niečo (alebo niekoho) príliš silno upiera a očakáva, že nájde recept na celé svoje nešťastie. Súhlasím, a preto zhruba rok pred mojím nástupom na družinu, som si pripustila tú možnosť, že môžem byť sklamaná. A nakoniec som sa to snažila jednoducho neanalyzovať a tešila som sa na družinu ako malé dieťa, keď má sviatok.

Konečne tu bol 6. júl a ja som so strachom a zároveň radostným očakávaním nastúpila do autobusu v ústrety Katarínke, na ktorú som čakala päť rokov.

Prešli dva týždne. Dva týždne, kde som žila plným životom. Vôbec som nebola sklamaná. Všetko, čo som na Katarínke robila, ma posúvalo dopredu. Prišli situácie, v ktorých som bola konfrontovaná s názormi druhých ľudí, s mojimi vlastnými chybami, zraneniami...tu však sa diskusie, aj keď sme spolu nesúhlasili, nekončili hádkami, ale uznaním aj iného názoru, alebo ospravedlnením, ak bolo treba. Užila som si veľa zábavy, dávno som sa toľko nenasmiala ako pri rôznych dobrodružstvách, ktoré sú súčasťou programu na družine. Naučila som sa narábať so škárovačkou, kelňou a inými nástrojmi, ktoré som dovtedy ani netušila, ako vyzerajú (nuž, dievča z mesta 21. storočia ;-)). Spoznala som dobrých kamarátov, s ktorými udržujem naďalej kontakty. A ešte som aj pribrala štyri kilá, lebo strava bola jednoducho vynikajúca. Toto všetko mi Katarínka dala a určite bude toho ešte oveľa viac. Družinou sa totiž katarínkovský život len začína. Vďaka nemu sa predo mnou odhaľujú nové horizonty, teraz napríklad rozmer služby. Pre ľudí, ktorí prídu na Katarínku, pre tých čo už na nej boli, pre pamiatku ako takú. Oblastí, v ktorých sa dá pomáhať, je mnoho. Som rada, že aj ja môžem prispieť svojou troškou.

A ešte jedna vec, prečo sa mi na Katarínke tak páčilo a stále páči. Kvôli františkánskemu pozdravu pokoj a dobro, ktorým sa medzi sebou zdravíme. To je predsa to, po čom túži každé ľudské srdce. Pokoj a dobro...


Napísala:
Tereza Rehorčíková (Rory)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?