Poézia v podaní tohtoročných novicov

Autor: katarinka | 30.12.2013 o 12:05 | (upravené 2.1.2014 o 22:40) Karma článku: 5,49 | Prečítané:  604x

V posledných dňoch nám každú chvíľu vyskakovala na mobile nová sms-ka a v nej vinšovanie k pokojným a požehnaným sviatkom. Ani Katarínka nezabúda na svojich priaznivcov. Okrem vinšovaní k príjemne stráveným sviatkom vám katarínkovci prinašajú výber deviatich básničiek v podaní novicov (účastníkov, ktorí prvýkrát absolvovali turnus) z tohtoročnej katarínkovskej sezóny.

PF 2014 - Prvé schody do vežePF 2014 - Prvé schody do vežePeter Benignus Herceg

Každý budúci katarínkovec vypĺňa prihlášku, ktorá obsahuje rôzne úlohy. Jednou z nich je zložiť báseň z vopred určených slov. Možno sa pýtate prečo práve tieto slová. Väčšina z nich má úzku súvislosť s históriou Katarínky alebo s jej štyrmi piliermi.

Presné znenie zadania v prihlasovacom dotazníku je nasledovné:

„Napíš verše slová týto obsahujúce: dobro, poklad, dábol, turek, mnýsi, dub, prátelá, sokol, klášter, láska, zbrojnoši, práca.“
Slová sú síce rovnaké pre každého, no napriek tomu básne veľmi odlišné. Každý katarínkovec to poňal svojím spôsobom, a to originálnym.

Nech sa páči, zopár príkladov:


Niektorí autori dali svojim básniam formu lyrizovaných povestí:

Raz dábol na našu zem slovenskú zaútočil,
najvječí poklad nášho kmeňa on ukradnút sa snažil.

Turek im v tejto misii pomáhal,
a dobro činem týmto premáhal.
Ten poklad aj mnísi v klášteri verne strážili,
zatál co Turci len po moci bažili.
Modlitbú a prácú poklad zvelaďovali,
no zároveň klášter svúj verne obraňovali.
Ked už k najhorším časom sa chýlilo,
prátelom zbrojnošom to spávat nedalo.
Proto urychlene rozhodli sa pomoct,
a dobrýma skutkama zlo premoct.
Ked na dubje sokol toto videl,
hned z konárú s poselstvem on zletel.
Dobré skutky začal robit celý kraj,
a najvječší poklad láska premenila tú zem v raj.

(INARIS)

Nie, nebolo to dávno.
Ešte dnes si ľudia povrávajú o poklade čo kláštor skrýval.
Kde mnísmi odmietnutý nikto nebol a o krajšom svete sníval.
Tam tvrdou prácou zem rodila a dobro v srdciach bolo poznať,
čo i vietor vánkom pripomínal, že šťastím je s láskou všetko konať.
Kde k srdcu nenašiel si diabol cestu, iný chodník skúšal,
Po tri roky od nájazdu kláštor drancovanie turka znášal.
Po mnoho rokov ostal prázdny a nedotknutý prácou ľudských rúk.
No vôľa Božia bola iná a dnes pod tým istým dubom znovu počuť práce zvuk.
Ten kláštor, čo zbrojnoš neubránil,
nástrahám času odolal
vďaka priateľom, čo vôľu mali,
spoločenstvom pevným sa stal.

(JOATAM)


V niekoľkých básniach boli skryté (resp. odhalené) užitočné životné múdrosti:

Dobro v duši je neskutočným pokladom, ktorý chce diabol rôznou cestou vziať.
Sliedi ako sokol,ako nemilosrdný turek a hľadá tvoju najväčšiu slabosť.
Vždy však pomôžu priatelia.
Praví priatelia sú ako silný dub- nikto jeho korene nevyvráti.
Buďme teda ako múdri mnísi- usilovne pracujúci na hradbách kláštora a v noci bdejúci, aby ich zbrojnoši v nečakanej chvíli nepremohli.
Láska je jediným kľúčom, ktorý pasuje do dverí od nebeskej brány.

(ZUENIS)

Tam, kde dobro je,
tam sa poklad ukryje.
Či dábol, turek, bo zlodej kýsi?
Né, tam v horách kdesi,
skrývajú ho starí mnýsi.
Pod dubom, tam sedia títo prátelá starí,
v bylinkách, múdrostiach a modlitbách znalí.
Len sokol majestátny nad klášeterem starým krúži,
vďaka láske a viere ani zbrojnošov nič nesúži.
To, čo ich silí je aj ťažká práca,
aj vďaka nej sa ich poklad, láska a šťastie z kláštera nevytráca.

(ERIOLYN)

Keď temným lesem se dábel Turek zakráda,
na dubisku sokel zlostne zakráka:,,Kŕŕk kŕŕrrrrk"
Prátelom mníchom v kláštere znamení dáva,
že nad pokladem Turek mečem máva.
Sokolíku stražcu, dobrú prácu s´ odvedl,
zbrojnoši teď plačú, že ich Turek podvedl.
Mnísi se jim smejú, veď najväčší poklad kerý ukrývajú,
si verá nikdá vzíti nedajú.
Pokledem je Láska, co nám v srdci horí,
darmo Turek kráčaš, po našem údolí…

(KARMEUS)


Pri čítaní nasledujúcich výtvorov môžeme nadobudnúť dojem, že tieto poetické kúsky sú už dlho súčasťou sloveskej ľudovej slovesnosti alebo dielom niektorých klasických slovenských básnikov. Posúďte sami:

Ďuro oplan na zboj sa dal,
bo práca mu nevoňala,
diablovi on sluchu doprial,
keď mu Aňka košom dala.
Tak si Ďuro pod nos húta,
načo jemu láska bude,
lepšia zlata plná búda,
abo vínny poklad v sude.

Prikradol sa ku kláštoru,
kde zbrojnošov vôkol nieto,
vystriehol si cestu ktorú
mnísi užijú cez leto.

A hľa, už aj niekto cvála
popod strom, kde Ďuro striehne,
a tak viacej nezaháľa
a z dubu hneď sa naň vrhne.

Ďuro ako Turek zreve...
o konár sa zachytil!
Veď ho takto v prudkom hneve
ten statný strom polapil!

Od priateľov pomoc nemá
všetkých si on znesváril,
veď každý sa naňho hnevá
všade dobro zlým maril.

Teraz má len jednu vôľu
- chce byť voľný ako sokol
- to ale má veľkú smolu;
vo väznici, chudák, zdochol.

(CYBERIAN)

Letel sokol nad dubom,
pri dube kláštor a turek v ňom.
Prátelá my milí mnýsi nebudeme,
vraví turek nadurdene.
Poklad ste mi darebáci schovali,
a ešte sa aj smiať ráčiť chceli.
Dobro ja s váma naložím,
a klášter vám vypálim.
V tom však zbrojnoš vkročil,
a keď turka v kláštore zočil,
do práce sa ihneď dal,
dábol sa von rýchlo bral.
Prátelá sú oni odvtedy, a zbrojnoš ostal až dovtedy,
kým láska k nebu spoločná,
vyniesla ich spoločne cez mračná.

(MARCELLINO)

Mnýsi prácu v kláštere majú,
dobro, lásku a úctu tam znajú.
No turek s dáblom sa rúti sem!
Sokol vidí, jak zlato hladá pod dubem.
Zbrojnoš! Ochrániš náš poklad v ten deň,
čo turek príde sa biť sem preň?!
Čo dorúti sa bez vedomia on,
že prátelá sú našim pokladom!?

(KALLINA)


Z dielne jednej našej novicky je aj táto modlitba o ochranu:

Pan Buh daj dobro ochrancom klášteru našeho,
nech sa my mnýsi s lásku vždy postaráme o pocestného prátela každého.
Od zbojnošú nám milostivo, prosíme, pokoj daj,
mi prácu poče(s)tnú na oplatku služit ti budeme jednostaj.
A turek, dábel sam, ukrutne usiluje o poklady naše posvátne schované pod dubem,
stráž ich, Pane, prosíme, jak sokol ostrým svojim pohladem.

(KORDÉLIA)


Napokon pripájame našu vinšovačku:

Plné pokoja, milosti,
lásky a pravej radosti,
pravým Svetlom prežiarené,
nech sú tieto sviatky požehnané!
A tiež všetko dobré v roku nastávajúcom,
vykročte šťastnou nohou, ako my po schodisku našom, novom.

 

Zostavili a sprievodný text napísali:
Andrea Bellonis Benedeková a Monika Mestea Rusinová

(básne boli uverejnené a upravené so súhlasom autorov)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?